Heraklion (Iraklion) je hlavné a najväčšie mesto Kréty. Heraklion leží na severnom pobreží ostrova skoro presne v strede jeho dĺžky.

Benátsko-turecká pevnosť
Úzke uličky pôsobia orientálne
Heraklion má tretí najväčší krétsky prístav
Heraklion z dvadsiatich kilometrov

V Heraklionu je toho mnoho a nič. Múzea, obchody, benátska pevnosť, Gréci (115 tisíc), fontány, neporiadok, hradby, parky, jednoducho Grécko. Skoro z každého domu trčia oceľové drôty, aby sa nemusela platiť daň z dostavanej nehnuteľnosti.

Historický názov Kandak (Chandak), to je z arabčiny (Rabd El Kandak), znamená priekopa (okolo mesta). Arabi Heraklion po nájazde z roku 826 premenovali na Kandak a urobili z mesta najvýznamnejšie tržnicu s otrokmi v stredomorí. Nezdržali sa dlho, ale meno zostalo i za opätovnej vlády Byzancie. Benátčania potom v 13. storočí zmenili názov na Candia (premýšľam, či to nesúvisí so slovom "kandovaný") a vybudovali obrovský prístav a nakoniec pevnosť.

Benátska pevnosť je zaujímavá tím, že z nej oceľové drôty netrčia. Postavená bola v rokoch 1523 - 1549 a to oceľ ešte nepoznali (dane z nehnuteľností už asi áno). V sedemnástom storočí sa pevnosť po niekoľkých dlhých rokov snažili dobiť Turci.

Ktorým smerom

Väčšina lietadiel pristáva na letisku Heraklion, ktoré je východne od mesta. Z letiska je to asi desať minút autobusom. Autobusová zástavka je blízko mora.

Jediná krétska elektráreň blízko Heraklionu (Amoudara)

Hoci metropola ostrova, Heraklion je provinčné mesto

Popolnice a strom

Čakanie na červenú

Pokiaľ do Heraklionu pôjdete autom, skúste zaparkovať niekde pri prístave. Pokiaľ sa tam teda dostanete. Križovatky v Heraklionu sú pre stredoeurópskych vodičov očistec. Prikázaný smer jazdy tu znamená "doporučený smer", do prava sa zahýba i na červenú, miesto prednosti z prava tu platí prednosť drzejšieho. Jednosmerky sú gréckymi vodičmi obzvlášť starostlivo ignorované. Z tunajších zvyklostí dopravy by šiel do mdlôb i hociktorý ostrieľaný Pražák. A trúbi sa.

Ak poznáte povesť o knóssoskom labyrinte a Théseovi, tak ten mal ešte celkom šťastie. Pripravte sa na to, že do Heraklionu sa síce dá zájsť, ale výjazd z neho je úloha celkom ťažká. Ariadninu metódu nití (návrat rovnakou cestou) nemôžete použiť, pretože sú tu všade jednosmerky. Tedy pokiaľ sa ich rozhodnete akceptovať.

Múzeum

V Heraklionu je zaujímavé múzeum s množstvom vykopávok z rôznych miest. Pretože sa na Kréte začalo kopať relatívne neskoro, tak tu väčšina exponátov zostala (exponáty z pevninského grécka nájdete skôr v západoeurópskych múzeách). Heraklionské múzeum býva desne natrieskané turistami, ale zase asi ako kedy. Prehliadka múzea zaberie dve až tri hodiny a je celkom zaujímavá.

Takým najväčším centrom mesta je Benátske námestí (el Venizelou Platia), kde je levia fontána. Zástavba v centre je pôvodne benátska (takže renesančná). V oblasti bývalých hradieb s delostreleckými baštami nájdete parky.

Heraklionu je z hľadiska turistov nutné pripísať aj klady. Málokde na Kréte nakúpite zeleninu ako tu. A je tu vidieť bežný grécky život.

Ulica k nábrežiu

V mori naproti Hereakleionu je ostrov Boha Dia. Je hnedý, opustený a žijú na nem iba kozy kri-kri. Je dobre vidieť z letadla.

Varianty návu: Iraklio (to veľmi často), Irákleio, Erakleio, Erakleion, Iraklion, Herakleion, (a z arabčiny) Candac, Kandak, Candia. Grécky Ηρακλειο. Letisko má mezinárodný kód HER.

História Heraklionu

Na terajšom mieste založili poriadne mesto až Arabi, vtedy Saracéni, v roku 824. Podstatou ich založenia bolo vybudovanie obrovskej priekopy okolo mesta, od toho sa mesto pomenovalo kandak = arab. priekopa. Vďaka priekope bolo mesto chránené nielen z vonka ale tiež z vnútra, aby nemohli utekať otroci, s ktorými sa v Kandaku obchodovalo.

Prístav bol od tej doby využívaný ako útočisko pirátov útočiacich na Byzantskú ríšu, čo Byzantcom spôsobilo mnoho nepríjemností. Roku 961 potom Byzantci zaútočili, mesto dobyli, vyplienili a neskoršie aj ovládli.

V roku 1204 mesto Heraklion kúpili Benátčania, myslím ale, že nie priamo od Byzancie, ale od Križiakov, ktorí nemali čím zaplatiť za prepravu na štvrtú krížovú výpravu, ale zato dobyli Carihrad, takže akoby mohli disponovať byzantskými lénami. Po Kandaku kúpili Benátčania celý ostrov. Po taliansky sa mestu začalo hovoriť Candia, ktorý názov sa v niektorých kontextoch potom používal pre celý ostrov.

V starom meste sú niektoré domy opustené

Pravoslávny kostol z benátskeho obdobia

Benátčania priekopu okolo mesta ešte prehĺbili a postavili silnejšie opevnenie až 40 metrov hrubé, ktoré sa včítane bášt väčšinou zachovalo dodnes. Taktiež postavili novú pevnosť pri prístave.

Od roku 1647 do roku 1669 obliehali Heraklion Turci. Na oboch stranách boli desiatky tisíc obetí, než sa nakoniec Heraklion vzdal. Turci ho premenovali údajne na Megalokastro (tzn. veľký hrad, ale neznie mi to turecky), ale behom ich vlády sa prístav zaniesol, a tak sa prestal používať. Úlohu obchodného centra Kréty prevzala západnejšia Chania, ktorá potom bola až do roku 1972 považovaná za hlavné mesto ostrova.

Väčšina Turkov z Heraklionu odišla r. 1898, keď Kréta získavala samostatnosť. Ďalší potom odišli po grécko-tureckej vojne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, od tej doby je mesto celkom grécke. Po zisku samostatnosti sa gréci rozhodli premenovať mesto na niečo grécke a vybrali si bájneho hrdinu Heraklea, u nás známeho skôr ako Herkula. Údajne to má tiež súvisieť s názvom blízkeho prístavu z rímskych dôb, ktorý slul (bol, pozn. prekl.)Heracleum.

Mrknete keď tak na podrobnejšiu históriu ostrova Kréta.

Fotografie na tejto stránke sú tiež od Medhiho a Jany Rosy, ďakujem.