Knossos

Knossos je najznámejšia krétska archeologická lokalita, najzachovalejší minojský palác. V minojskej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o hlavné sídlo vladára celej Kréty, Minóa.

Pohľad na celý areál Knossu

Ukážka dostavované stavby

Všade veľa turistov

Pokrývku hlavy a pitie so sebou!

Kde nezostal kameň na kameni, tam je betón na betóne

Betón praská a ničí pôvodné murivo

Delfínová freska je tu myslím na nepôvodnom mieste

Vlastné úzke chodbičky labyrintu, niekdajšie skladištia na amfory

Plníme päťročnicu

Trónnu sieň ilustrujú dievčatá z gympla

Hovorí sa, že kto nebol v Knósse, nebol na Kréte. Ja ešte pridám, že kto tam bol jedenkrát, už tam druhýkrát nemusí. Je to tam fajn, ale na druhej strane celkom nuda.

Vstupné do areálu stojí tuším 6€. Až na pár ohradených miest sa môžete po paláci a jeho okolí voľne pohybovať. Okrem vykopávok z minojskéj doby sa tam objavujú veci ešte staršie, nejaké silážne jamy a tak. Stred náleziska tvorí centrálne nádvorie, ktoré je asi tak pätnásť metrov vyvýšené nad terénom a obostavané odkrytými základmi labyrintu (pozerá sa na ne dole).

Knossos ako nálezisko objavil už Schliemann (objaviteľ Tróje), ale nechcel pahorok kúpiť, pretože sa mu zdal drahý. Kúpil ho až sir Evans, ktorý si na vykopávkach postavil živnosť. V prvej polovici dvadsiateho storočia nálezisko prekopal a čiastočne popísal. Väčšinu nálezov a najmä tabuliek s lineárnym písmom si sušil pre seba, takže napríklad lineárne písmo B sa rozlúštilo až po Evansovej smrti. Nanešťastie sa Evans choval z dnešného archeologického hľadiska ako prasa, pretože vykopané pamiatky dostavoval pomocou betónu. Na mnohých miestach náleziska je tak jednoducho miesto dlaždíc liaty betón.

Viac informácií o mytológii a vykopávkach.

Je nutné podotknúť, že Gréci v prasačom Evansovom prístupe zdarne pokračujú a Knossos jednoducho dostavujú turistom pred očami. Normálne vŕtačky, debnenie, liaty betón, farby, betónové imitácie dreva. Pohoda jazz, staviame predsa turistom atrakcie.

Najzaujímavejšie miesto je kráľovská trónna sieň, ktorá je ale tak malá, že sa na ňu na centrálnom nádvorí stojí veľký rad. Potom tam vleziete, pozeráte, fotíte a už vás tí vzadu tlačia, aby ste vypadli.

Trochu lepšie to je u delfínov. To je slávna žltá freska, ktorú možno uvidieť asi z päťmetrovej vzdialenosti. Žiadna z vystavených fresiek alebo mozaík nie je pôvodná alebo na pôvodnom mieste, všetko to sú rekonštrukcie, hoci veľmi verné a vydarené. Originály sú v Heraklionu v múzeu, väčšinou neprístupné (pre neodborníkov na nich nie je nič k videniu).

Vezmite si so sebou veľa pitia. Lokalita väčšinou nie je zastrešená.

Varianty názvu: Knósos, Konossos, Knosos, Knossus, Cnossus, Gnossus, grécky Κνωσός.