koncentrované dejiny polovice sveta
Túto históriu píšem popamäti, preto ma prosím neberte celkom za slovo.
Minojská doba - Rímske obdobie - Byzanc - Arabský vpád - Benátčania - Turci na Kréte - Moderné grécke dejiny
Kréta sa najviac preslávila Minojskou civilizáciou. Bez minojských vecí by šlo o obyčajný grécky ostrov.
Lepšie bude znázorniť to tabuľkou so súvislosťami
Letopočet | Meno krétskej epochy | Dianie na Kréte | Dianie vo svete |
---|---|---|---|
2000-1700 pr.n.l. | Staršia palácová doba | Základy palácov Knossos, Zakros, Malia a Festos. Fantastická keramika. Kamenné pečatidlá, z Egypta prevzaté náznaky písma. | V Egypte je Stredná
ríša, veľké pyramídy už dávno stoja. Končí doba medená a kamenná, pomaly začína bronz. Po celej Európe ešte behajú vlci a bezmenné národy stavajú Stonehenge. |
okolo r. 1700 | veľké zemetrasenie, paláce zrúcané | ||
1700 - 1450 pr.n.l. | Mladšia palácová doba | Vrchol minojskej epochy. Veľké paláce znovu postavené. Divadlo, býčie zápasy, splachovacie záchody, kanalizácia, dekoratívna keramika, fresky. Žiadne vojny. | V Egypte je Mladšia ríša. Židovské kmene prichádzajú do Palestíny. V Krušných horách sa asi začína ťažiť cín. Doba bronzová. V Chetitii (Malá Ázia) začína železo. |
okolo r. 1450 | Veľká krétska katastrofa spôsobená pravdepodobne výbuchom neďalekej sopky Théry a inváziou Mykéňanov. Všetko zničené. | ||
1450 - 1100 pr.n.l. | Neskorá palácová doba | Vládnu Mykéňania, čo už
sú celkom určite Gréci. Paláce obnovené, nové paláce Tilissos, Agia Triada. Rozvoj zámorského obchodu. | V Čechách Knovízska kultúra (kúsok od Slaného) Koncom tohto obdobia bola Trójska vojna. Možná súvislosť s tzv. Morskými národmi, ktoré zničili Chetitskú ríšu. |
po r. 1100 pr.n.l. | staroveká doba temna |
Úpadok kultúry, prenikanie
gréckych Dórov. Homér, ktorý v tejto dobe básnil Illias, hovorí o Kréte ako o ostrove s deväťdesiatimi mestami a mnohými jazykmi. | Úpadok kultúry takmer po celom starovekom svete |
od r. 500 pr.n.l. | klasická grécka doba | Kréta je v klasickom Grécku nevýznamná | Grécko-perské
vojny. Klasická grécka kultúra, filozofia, dráma atď. V Čechách Kelti. |
Tabuľka vám má ukázať na fakt, že samotná minojská kultúra je veľmi dávna. Je omnoho staršia než klasické Grécko s Aristotelom a Alexandrom, je staršia než trójska vojna a Homér. V klasickej gréckej dobe ale Kréta hrala iba úlohu bezvýznamnej provincie.
Detail fresky s tančiacimi
delfínami
Vo vrcholnom období minójskej civilizácie žili vraj na ostrove Kréta 2 milióny obyvateľov. Len pre prirovnanie -- trvalých obyvateľov je teraz na Kréte asi pol milióna a v sezóne navyše pol milióna turistov.
Minójské obdobie je vôbec prvou európskou kultúrou. Od minójskej sa odvodzuje kultúra mykénska, od mykénskej grécka, od gréckej sa odvodzuje kultúra rímska. Význam nie je potrebné zdôrazňovať.
Z minojského obdobia sú známe tri druhy písma:
Toto prípadne preskočte, je to nuda. Obecne sa má za to, že minojská civilizácia zanikla pod náporom kultúry mykénskej, ktorá mocensky prichádzala z pevninského Grécka, najmä z Mykén. Osobne o tom nie som veľmi presvedčený, skôr sa mi páči teória o zániku civilizácie výbuchom ostrova Théry a následným zničením miest prílivovou vlnou a zničením poľnohospodárstva jedovatým popolčekom. Nech je to už akokoľvek, je isté, že v priebehu štrnásteho storočia
pr.n.l.
sa kultúrne ťažisko posúva do pevninského Grécka. Potom tá kultúra minójsko-mykénska vo vrcholnej dobe bronzovej ďalej kvitne, jej nositeľmi sú Achájovia. Ale približne po roku 1210, kedy sa pravdepodobne trójskou vojnou ukončilo dlhé obdobie zmätkov (porovnaj napr. útoky tzv. morských národov na Egypt,
zánik Chetitskej ríše), to ide s Achájcami z kopca. Zabudli lineárne písmo beta a jediné, čo im z tohto obdobia zostalo, boli o pár storočí neskôr básničky nejakého Homéra. Obvykle sa táto katastrofa -- zánik predklasickej civilizácie -- dáva do súvislosti
s vpádom Dórov a s nástupom používania železa, lenže oboje prišlo asi o sto rokov neskôr a bolo to postupné.
Dórovia boli síce blízkymi príbuznými Achájcov (súdiac podľa jazyka), v praxi mali ale podstatne zaostalejšiu kultúru a spoločenské návyky. Oproti Achájcom mali ešte kmeňové zriadenie. Dórovia na Kréte skoro získali nadvládu. Od desiateho storočia do doby rímskej Krétu osídľovali a do záležitostí veľkého sveta nijako podstatne nezasahovali (udalosti ako napr. veľká kolonizácia, grécko-perské vojny, macedonská invázia a pod. išli celkom určite mimo ich záujem).
Desiatky stavieb niekdajšieho
rímského Gortisu
Rimania dobyli Krétu v roku 67 pr.n.l., čo len tak pre orientáciu zhruba spadá do doby G. I. Caesara -- vtedy sa Rím rozpínal po celom stredomorí, Kréta prišla na rad akosi bokom. Najdôležitejším rímskym mestom bol Gortis. Gortis bol hlavným mestom provincie, do ktorej spadala aj Líbia. V Gortisu, hoci spadal pod Rím, sa pravdepodobne hovorilo jazykom rímskych elít -- gréčtinou.
Kréta je posiata prastarými kostolíkmi. Po rozdelení
Rímskej ríše sa Kréta stala koncom štvrtého storočia súčasťou Východorímskej
ríše, teda ríše Byzantskej. Byzantská ríša pre nás dnes znie trochu orientálne, ale vyznačuje sa dvoma dôležitými charakteristikami:
Byzantci vládli na Kréte s prestávkou arabského vpádu až do roku 1212, kedy ostrov odovzdali Benátčanom.
V počiatku byzantského obdobia hral hlavnú úlohu stále juhokrétsky Gortys (dochovaný kostol z tej doby). Silne sa rozširuje kresťanstvo.
Arabská mešita v srdci mesta Rethimon
V roku 824 na ostrov vpadli Arabi a ovládli ostrov až do roku 961. Vraj všetky mestá zničili. Pokiaľ si chcete urobiť predstavu, kedy to asi tak bolo, tak si predstavte Veľkomoravskú ríšu, jej úpadok a prvých Přemyslovcov.
Po Araboch zostalo silne opevnené obchodné stredisko Kandak (Chandac, Candak),
čo vraj znamená priekopu. Vtedy išlo
o najväčší stredomorský trh s otrokmi. Meno Kandak sa používalo dlho, ale dnes sa to miesto nazýva Heraklion a je hlavným mestom Kréty.
Viď podrobnejšie históriu Heraklionu.
Ako Byzantská ríša slabla pod útokmi Turkov či Križiakov a ako sa rozkladala z vnútra, strácala schopnosť udržať si provincie. Preto Byzantci Krétu radšej predali Benátskej republike za symbolický poplatok (roku 1212). Benátska republika ovládala obchod vo východnom stredomorí, mimo iného bohatla na doprave Križiakov.
Centrá veľkých miest sú tvorené renesančnými domami
Za Benátčanov rozkvitala maľba ikon (k videniu v kláštoroch)
Kréta sa Benátčanom hodila ako základňa. Nechávali obyvateľstvo žiť v pohode, hovoriť po grécky a vyznávať kresťanstvo, takže je táto doba v gréckych dejinách hodnotená pozitívne. Za vlády Benátčanov sa postavilo veľa pevností (ktoré neskoršie Turci ešte vylepšili) a zavlažovacích veterných mlynov (ktoré ale Turci nevylepšovali). Rovnako ako sú centrá českých miest tvorené domami gotickými a renesančnými, staré krétske mestá sú plné domov benátskych (teda renesančných). Niektoré kostoly sú prestavané na mešity (a potom zase naspäť, ale minarety zostali).
Benátske obdobie je veľmi dlhé, hoci sa to pri pohľade na čísla nezdá (1212 - 1645). V českých dejinách je to obrovské obdobie od Zlatej buly sicílskej cez vrcholných Přemyslovcov, všetkých Lucemburgovcov a Jageloncov až temer do konca tridsaťročnej vojny. Po páde Carihradu do tureckých rúk v druhej polovici
15. storočia sa Kréta stala útočiskom maliarov ikon
ktorí uprchli (skutoční učenci utiekli až do Talianska).
Pevnost v Kandaku (Heraklion) odolávala Turkom 22 rokov
Od svojho dobytia Kréty v roku 1645 boli Turci na Kréte obyvateľstvom nenávidení. Teda aspoň sa to hovorí. Priniesli so sebou Islam a osmanské zvyky, možno i turečtinu, neviem. Každopádne po celú dobu mali problém podrobiť si horské oblasti ostrova (tie hory sú skutočne veľké a zložité). Polovica dedín má svoj príbeh o tom, kde sa schovávali proti Turkom do jaskýň (alebo proti Nemcom za vojny? alebo proti komunistom po vojne?).
V devätnástom storočí vzniklo na pevnine Grécke kráľovstvo. Oficiálne sa o tom hovorí ako o národno-oslobodzovacom hnutí, ale ja si skôr myslím, že išlo o snahu Anglicka a Francúzska oslabiť Turecko. Podobne si mocnosti vynútili autonómiu Kréty v rámci tureckej Osmanskej ríše. Nakoniec sa Kréta po nejakej malej vojne
v roku 1900 osamostatnila a skoro ihneď sa pripojila ku Grécku, myslím že v roku 1913.
U nás sa málo vie, že v roku 1922 bola Grécko-Turecká vojna. Gréci spočiatku vyhrávali, ale potom prehrali. Ale od tej doby sú na seba nahnevaní, viďte napr. Cyprus. V dvadsiatich rokoch muselo Krétu opustiť 25 tisíc Turcov. Ach tie odsuny, prekliatie Európy!
Druhá svetová vojna sa na Kréte taktiež veľa spomína. Nemci urobili myslím v roku 1941 útok na Grécko (keď to Taliani nezvládali), Gréci prehrali a stiahli sa na Krétu. Nemci sa na Kréte v r. 1941 vysadili z lietadiel a ostrov prakticky obsadili parašutistami. Veľa sa bojovalo o letiská, spojenci hrubo podcenili ich strategický význam. Potom sa Nemci vyloďovali tuším niekde
u Chanie a obe strany tam mali dosť veľké
straty. Je to taká smutná kapitolka. V roku 1944 dobyli spojenci Krétu späť.
Najmodernejšie dejiny už Kréta spája s celým Gréckom. Vyhrabali sa z diktatúry a hoci majú tretiu najsilnejšiu komunistickú stranu
(po Rusku a Česku), užívajú si veselo demokraciu. Teraz sú aj
v Európskej Únii a prijali euro (euro ako platidlo nahradilo v roku 2003 drachmu). Zaujímavé je, že pri tom prijímaní eura Gréci falšovali výkazy, aby splnili Maastrichtské kritériá pre fiškálny schodok. Prasklo to na nich ale až po troch rokoch, tak akože nič. Táto príhoda dostatočne vystihuje súčasnú grécku náturu.
kreta.rovnou.cz píše Yuhů, 2004 - 2019, +420 732 746 901, info@rovnou.cz, kontakt.