Krétská mytológia a príbehy

Zeus a jeho detstvo- Neúspešný Schliemann - Mínos, Mínotaurus, Labyrint - Daidalos a Ikaros - Archeológ Evans - Theseus, Ariadna, Aegeus - Rozlúštenie lineárneho písma β

S Krétou sa spájajú základy najstarších európskych príbehov. Nie náhodou sa Diem unesená foenická princezná menovala Európa. Archeológovia v devätnástom storočí s prekvapením zisťovali, že historické príbehy, ktoré boli považované iba za rozprávky, majú reálne jadro.

Zeus a jeho detstvo

Na Kréte sa narodil Zeus. Pretože veštba tvrdila, že zvrhne svojho otca, nejakého titana (čo sa neskoršie stalo), mladý Zeus sa ukrýval. Narodil sa v jednej jaskyni (v pohorí Ida) a detstvo prežil v inej krétskej jaskyni (blízko planiny Lashiti).

Keď už bol Zeus veľký, zaľúbila sa mu v Palestine krásna Európa. Zeus sa premenil v býka a uniesol ju na Krétu. Tu spolu mali troch synov, menovali sa Minóos, Rhadamanthis a Sarpedon. Tí mali potom na Kréte vládnuť. Sarpedon sa ale proti Minóovi vzbúril a prehral, takže potom vládli len prví dvaja. Sídlili v Knóssu.

Všetci minojskí králi sa menovali Minos. Možno to bolo meno, možno titul (podobne ako Karol = král nebo Caesar = cisár).

Neúspešný Schliemann

Minojská Kréta, to je hlavne Knóssos. Keď sa amatérsky archeológ Heinrich Schliemann pokúsil pahorok v Knóssu odkúpiť, odradila ho vysoká požadovaná cena. Jednoducho sa s kupcom Minosem Kalokairinosem, ktorý sám v roku 1878 začal vykonávať vykopávky, nedohodol na cene. Pritom Schliemann mal peňazí dosť -- bol to veľmi úspešný obchodník, ktorý dosiahol slávy objavením Tróje na území dnešného Turecka.

Vtedy sa na celej Kréte nachádzali pečatné odtlačky do keramiky v tvaru väčšej mince. Boli razené neznámym písmom. Heinrich Schliemann sa domnieval, že ide o súvislosť s Mykénskou kultúrou. Pravdu mal len čiastočne, keramické odtlačky boli staršie. Ich neznáme písmo dodnes nebolo rozlúštené. Označuje sa ako lineárne písmo A.

Schliemann nakoniec pahorok pri Knósse musel prenechať iným. Prvé vykopávky prerušili politické nepokoje vo vtedajšom Turecku. Pahorok pritiahol pozornosť na základe miestnych povestí a podľa nájdených artefaktov. A celkom správne, šlo totiž o mýtický Labyrint. Čakal na Evansa.

Mínos, Minoutaurus, Labyrint

Kráľ Mínos mal podľa povesti nepodareného syna Minotaura. Bol to býk s ľudskou hlavou. Alebo opačne? Ano, asi človek s býčou hlavou. Čert vie. Minotaurus požieral ľudí, a tak ho Mínos nechal uväzniť v Labyrinte, ktorý mu pre ten účel mal postaviť staviteľ Daidalos.

Úzke uličky vykopaného labyrintu

Detail fresky s tančiacimi delfínmi

Slovo labyrint dnes chápeme ako synonymum bludiská, ale toto slovo má pôvod práve na Kréte. Labyrint totiž znamená pôvodne "Dom dvojostrej sekery". Dvojostrá sekera bola "labris". Pravdepodobne išlo o kultovný nástroj (ťažko ale povedať -- archeológovia za kultovný nástroj považujú všetko, čo nechápu).

Dnes sa za Labyrint -- dom dvojostrej sekery -- bežne považuje kráľovský palác v Knóssu. Obsahuje také množstvo zložitých miestností v niekoľkých poschodiach, že súčasníkom z mladšej doby kamennej musel pripadať divotvorne zložitý. Podľa vykopávok ale vieme, že palác nebol postavený naraz. Historická vierohodnosť Daidala sa tým trochu oslabuje. To ale nevadí, nechajme príbeh pokračovať.

Daidalos a Ikaros

Daidalos teda Labyrint postavil. Aby ale nevyzradil tajomstvo, kráľ Mínos ho aj s jeho synom Ikarom uväznil. (Uväznenie bolo v minulosti obvyklá ochrana duševného vlastníctva, niekedy vylepšená zabitím alebo oslepením autora.)

Väčšinou ten príbeh poznáte. Daidalos sa rozhodol z Kréty ujsť pomocou krídiel zlepených z vtáčieho peria a vosku. Urobil druhý pár krídel pre syna Ikara a leteli na Sicíliu (prečo tak ďaleko???). Ikaros skúšal, ako vysoko môže vyletieť, vosk sa mu od slnka rozlepil a Ikaros sa zabil. Daidalos pristál na Sicílii a mal tam nejaké ďalšie peripetie.

Dnes sa ten príbeh zdá triviálny, ukazuje ale zaujímavé súvislosti. Okrem morálneho poučenia (nelietať vysoko) je tam zaujímavá tá Sicília (asi najbližšie miesto mimo mocenský vplyv Kréty) a fakt, že Labyrint mal svoje tajomstvá.

Archeológ Evans

Sir Arthur Evans neurobil nič menšie, než že vykopal Labyrint a celý Knóssos. Hoci sa Grék Minos Kalokairinos snažil vykonávať vykopávky ešte pred Evansom, nepodarilo sa mu to kvôli tureckej vláde. Evans prišiel na Krétu kvôli písmu myslím v roku 1894 a vykopávky v Knóssu začal v roku 1900, keď Kréta nakrátko dosiahla samostatnosti. Evans nebol našťastie žiadny archeologický diletant ako trebárs Schliemann.

Pod lopatami Evansových kopáčov sa začalo objavovať rozprávkové mesto. Evans rýchlo poznal, že ide skutočne o Mínov Labyrint. Medzi tonami rozvalín sa objavovali zachované múry. Vykopané stavby začal Evans reštaurovať a pomocou betónu dostavovať. To dnes samozrejme archeológovia chápu ako barbarstvo. Ku cti Evansa je potrebné priznať, že bez jeho zásahov by veľa stavieb vykopaných jednoducho spadlo a že vtedy ešte neexistovali žiadne konvencie ohľadne zachádzania s pamiatkami ani o devastujúcom vplyve betónu.

Čo začalo ako rozprávka úspešného archeológa, končilo v tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia máličko trápne. Evans  Knóssky pahorok doslova obýval, nepúšťal na náleziská nikoho iného a vykopané písomné pamiatky nepublikoval. Mnoho hlinených doštičiek bolo popísaných neznámym písmom -- lineárnym písmom beta. Evans tabuľky tajil, dúfajúc že ich písmo rozlúšti sám. Verejnosť vtedy mala k dispozícii lineárne písmo beta iba v obmedzenom množstve z iných nálezísk a z toho nikto písmo rozlúštiť nedokázal.

Tabuľky s písmom beta teda boli publikované až po Evansovom skone v roku 1941. Práve včas pre britského architekta a leteckého radistu Ventrisa, ktorý si za druhej svetovej vojny štúdiom klikovhákov krátil dlhé roky.

Theseus, Ariadna, Aegeus

V mladšej palácovej dobe Kréta pravdepodobne celkom ovládala východné stredomorie. Mala flotilu (neskoršie zničenú podľa povesti -- aká to náhoda -- opäť pri Sicílii) a kontrolovala stredomorský obchod. Pod moc Kréty spadali tiež Mykény a Athény. V tej dobe (povedzme 1550 pr.n.l, to ale hádam) boli Mykény najvýznamnejšie grécke (teda achajské) pevninské mesto, respektíve hrad, Athény taká väčšia dedina.

Mínotaurus vyžadoval ľudské obete. Vládca Athén mal povinnosť každých deväť rokov posielať Mínotaurovi sedem mladíkov a sedem panien (rôzne pramene udávajú iné nepárne čísla), aby ich Mínotaurus zožral (vtedy asi zožral). V Athénach to veľmi populárna prax nebola, a tak sa raz medzi sedem vybraných prihlásil aj athénsky princ Theseus, syn Aegeov, aby to vyriešil nadobro.

Na Kréte sa do Thesea zamilovala krétska princezná Ariadna (v západných zdrojoch "Ariadne"). Dala Theseovi dlhú cievku nití, aby v knóssosskom Labyrinte nezablúdil a aby sa mohol dostať von. Niektoré pramene sa tiež zmieňujú, že Theseus dostal od Ariadny čarovný meč. Theseus skutočne Labyrintom prešiel, Mínotaura zabil a pomocou Ariadninej nite našiel späť cestu von. Ale vzhľadom k tomu, že zabitie Mínotaura (syna kráľa) bolo v Knósse pravdepodobne nepopulárne, Theseus sa snažil rýchle zdúchnuť. Dostal sa k moru a nalodil sa aj s Ariadnou a jej sestrou Faidrou.

Cestou okolo ostrova Naksos Theseus mimochodom Ariadnu akosi vysadil na breh a oženil sa s Faidrou. Vraj to tak chcel boh Dionýsos.

Návrat Thesea domov

Keď sa Theseus šťastne vracal, mal plnú hlavu dievčat, a tak zabudol vymeniť čierne smútočné plachty za biele hurá-plachty. Jeho otec Aegeus zo skaly vyzeral návrat syna a vidiac lode vracať sa s čiernymi plachtami, stratil nádej a zabil sa skokom zo skaly do mora. Od tej doby sa východné grécke more nazýva morom Egejským podľa Aegea. To isté more obmýva aj severné brehy Kréty, hoci ho miestny nazývajú more Krétske alebo Južné Egejské.

Osobne chápem cyklus povestí o Theseovi ako spomienku na udalosti z konca mladšej palácovej doby, kedy mala najskôr Kréta vplyv na pevnine a potom sa to s prenikaním ďalších gréckych kmeňov otočilo. Ťažisko moci egejskej oblasti sa na dlhé stáročia presunulo do Mykén (a neskoršie do Athén), odkiaľ pochádza meno pre kultúru tej doby -- kultúra mykénska.

Rozlúštenie lineárneho písma beta

Lineárne písmo beta (v angličtině "linear B") tvorí podstatnú časť minojských písomných pamiatok. V prvej polovici dvadsiateho storočia písmo a jeho jazyk dlho odolávali rozlúšteniu. Archeológovia a orientalisti si lámali hlavu, ako na to. O riešenie sa pokúsil i náš Bedřich Hrozný, rozlúštiteľ písma chetitského, ale utŕžil si pri tom peknú hanbu. Nakoniec sa síce ukázala správna predpoveď, že ide o písmo jazyka indoeurópskeho (a veru nie semitského, ako je povedzme hebrejčina alebo foeničtina), ale všetci boli mimo misu. Medzi dochovanými pamiatkami totiž chýbala akákoľvek bilingua.

Britský architekt Michael Ventris (nar. 1922) sa počas vojny pustil do štúdia fragmentov. Strávil nad tým obrovské množstvo času a nakoniec sa mu niekedy okolo roku 1950 podarilo písmo prečítať a dokázať, že jazykom textu je gréčtina! Gréčtina o tisíc rokov staršia než Homér! Už v Mínojskej dobe teda na Kréte žili Gréci a zdá sa, že to možno ani neboli Achájci. Dôležité je pripomenúť, že sa znaky lineárneho písma B vôbec nepodobajú neskoršie zavedenej gréckej alfabete, ktorá vznikla až v ôsmom storočí (po temnom období obohateného o vpád Dórov).

Lineárne písmo alfa

Smola je, že Ventris zomrel už v roku 1956, a tak sa nemohol pustiť do lúštenia lineárneho písma alfa (anglicky "linear A"). Lineárne písmo alfa je staršie než beta, nie je známy jeho jazyk (hoci teórie existujú) a vieme z neho prečítať iba číslovky a slovo "celkom". Väčšina dochovaných textov všetkých lineárnych písiem sú totiž obchodné a účtovné záznamy. Minojská Kréta, zdá sa, bola krajinou obchodníkov.

Phaistoský disk

Replika Festoského disku s nerozlúšteným písmom sa dá kúpiť na ulici (viac na Google)

Ešte staršie než lineárne písmo alfa je tzv. hieroglifické krétske písmo, pravdepodobne inšpirované z Egypta, donedávna celkom nečitateľné. Najznámejšia pamiatka hieroglifického písma je Disk z Festosu (Phaistos disk), dodnes presvedčivo nerozlúštený. Bol objavený vo Festose v roku 1908. Najzaujímavejšie prečítanie pochádza z výskumov lingvistu Stevena Fishera. Podľa neho je disk pochádzajúci z roku 1600 pr.n.l písaný slabičným až hláskovým písmom a obsahuje prosbu o pomoc Grékom (Achájcom) bojujúcim na ostrove Naxos proti pôvodným obyvateľom Károm. (Károvia bol neindoeurópsky národ obývajúci západ malej Ázie, Grékmi  vytlačený až po veľkej kolonizácii egejských ostrovov a maloázijského pobrežia v siedmom storočí pr.n.l.) Tým by sa vysvetľovali i dohady niektorých bádateľov, ktorí vidia pôvod disku mimo Krétu, v Lýkii alebo niekde tam, jednoducho v Malej Ázii. Takisto je zaujímavé, že disk bol vyrazený, nie napísaný.