Príroda Kréty

Je to stredomorie a predsa trošku nie

Reliéf - Podnebie - Rastlinstvo - Zvieratká

Reliéf

Sú to skoro samé hory. Vysoké. Na severe sú pri mori občas roviny, terén tam klesá väčšinou pozvoľne, na juhu je to prudšie.

Západný cíp Meserskej nížiny

Jediná nížina Kréty je Meserská nížina, náhodou ide i o najväčšiu nížinu v celom Grécku (oni ich mnoho nemajú).

Metamorfovaný vápenec s vysokým obsahom železa

Červená hlina je pre Krétu typická

Na Kréte sú tri veľké pohoria. Od západu sú to Lefka, Ida a Dikti. Hornatý je celý ostrov, ale tieto pohoria sú skutočne hustohory veľkosti napr. Tatier.

Geologicky tvorí Krétu veľká vápencová kryha, ktorá vystúpila v rámci rovnakého vrásnenia, ktoré vytvorilo juhoslávské hory a Malú Áziu. Práve na Kréte sa to zatáča. Africká pevninská doska tesne pod Krétou naráža na eurázijskú dosku, preto je južné pobrežie Kréty strmé a severné pozvoľné.

Ten vápenec je hnedý, špinavý a má veľa divných prímesí. Žiadny mramor. Farba hliny je na Kréte tým pádom hnedá až červená. Dosť zvláštne to je. Keď je u nás napr. okolo Žatca červená hlina, tak je to vidieť akurát na jar, ale tu na Kréte ako bránia (poľnoh., pozn. prekl.) olivové sady a nič v nich nerastie, je to dosť zvláštny pohľad.

Podnebie

Priezračný potok z hôr sa ponáhľa do Lybijského mora

Subtrópy všade zo všetkým. Suché a teplé. V zime prší, v lete nie. Na jeseň je fakt sucho, ale stromy rastú. Dosť vodných tokov, vlastne potokov, cez leto vysychá. Na jeseň som v centrálnej časti Kréty nevidel jediný živý potok. Až viac na západ jeden pretekal dedinkou Fodele a dole na juhu stekajú bohaté potoky z pohoria Ida.

Ročné obdobia tu majú inak než my. Majú tri: dažde, kvietky a dozrievanie. Tak nejako to hovorili, ale nepochopil som to veľmi.

Viac grafov a informácií o počasí na Kréte

Snehové čiapočky krétských hôr v máji

Ak priletíte na Krétu na jar, uvítajú vás povzdialí hory pohoria Ida snehovými čiapočkami. Vraj je tam snáď niekde dokonca aj zjazdovka, najjužnejšia zjazdová dráha na severnej pologuli.

Západ Kréty je lesnatejší

Obecne sa dá povedať, že čím viac idete na východ, tým viac má krajina charakter polopúšte. V západnom pohorí Levka Ori bežne rastú lesy. Na úplnom východe sú zase po kopcoch drobné tŕnisté skapínajúce kríčky alebo jednoducho holé kamenie.

Rastlinstvo

Porast Kréty je iný na pobreží a iný v horách. Mrknite na stránku s fotkami kvetiniek.

Typické severné pobrežie

Starý figovník kúsok od paláca Zakros

V nížinách a v prímorských rovinách sú polia, rumoviská, záhrady a olivové háje.

Na horách sú polopúšte, lesostepi, suché lúky, sute, olivové háje a vinohrady.

Keď idete od mora trochu do kopcov, dostanete sa do miest, kde rastú divné byliny a stromy. Izop, rozmarín, tymián, cesmínové duby, rohovníky (stromy s karátovymi semienkami) a veľa kríkov, ktoré neviem pomenovať.

Rastliny v mestách a v turistických oblastiach sú vlastne záhrady a parky, pričom tam ako stromy rastie to, čo si v Čechách pipleme v kvetináčoch, než nám to zhynie. Napríklad pelargonky, fikusy, palmy, mraky ibišiek a tak.

Niektoré kvietky rastú na Kréte rovnako ako u nás (púpavy, lipnice, sedmokrásky, slez, lociky), ale väčšinu vecí som poznal len z kvetináčov.

Kde na Kréte nalejete vodu, tam niečo vyrastie. Ale zase je tam obecne sucho. Väčšina zaujímavých rastlín rastie okolo ciest, kanálov, pri prasknutých zavlažovacích trubkách a v nepriechodných roklinách. Celé poľnohospodárske Grécko je pretkané sieťou plastových zavlažovacích trubiek (okrem nížin). Nie je to práve nádhera, ale tie olivovníky by im tam inak uschýnali.

Udáva sa, že na Kréte rastie asi 2000 druhov kvetín, pričom 160 druhov je endemitických (to je že rastú len tu). Pozrite sa na ďalšie fotky kvetín.

Karob, rohovník, svätojánsky chlieb

Rohovník v kopcoch

Kvitnúci rohovník

Pochúťka: svätojánsky chlieb a nejaké citrusy

Ešte pár zmienok o rohovníku. Evidentne ide (po olivovníku) o najčastejší krétsky strom. Po slovensky sa mu niekedy hovorí "svätojánsky chlieb", grécky keration, anglicky a arabsky Karob (carob), latinsky Ceratonia siliqua, chorvátsky rogač. Keď som ho ale videl prvý krát, absolutne som nechápal, čo sa z toho stromu dá jesť. Kvitnúci rohovník neskutočne odporne páchne.

Až neskôr som zistil, že sa zo stromu môžu jesť uschnuté zrelé struky bez semienok. Struky chutia trochu ako čokoláda alebo ako chlieb s medom. Je to sladké, zvláštne sladko to vonia a musím sa priznať, že mi to desne chutí, hoci struk na pohľad vyzerá nevábne. Semienka rohovníka, které sa nejedia, majú všetky presne rovnakú hmotnosť 1 karát (približne 200 mg, názov príbuzný zo slovom carob), a preto sa v minulosti používali ako závažia v mincovníctve a šperkárstve.

U nás sa rohovník alebo karobová múka dá kúpiť iba v predajniach zdravej výživy, práve v Bille majú karobovú nátierku (v regáli blízko medu), ktorá mi celkom chutí.

Oslíček v Psichru

Ovečky v Zakrosu

Zvieratká

Nič moc. Divoké nič, domestikovaného veľa. Ovce, kozy, ale len v horách, teda presnejšie povedané nie pri mori (v Meserskej nížine sme videli stáda oviec). V mestách polihujú pochudnuté mačičky a túlaví psi. Mačky vyzerajú egyptsky (akurát tu nie sú posvätné). Občas je vidieť osla, ale v pobrežných turistických oblastiach fakt nie.

Kozička v Olous

Krétska pouličná psia svorka

Takisto obyvateľ Kréty (foto Plaváček)

Na túlavých psov si dajte pozor najmä pri prechádzaní prímestských rumovísk. Ja viem, normálny ľudia do rumovísk nechodia, ale trebárs pre mňa to bol jeden z najlepších krétskych zážitkov, hľadal som víno (vínnu révu - hrozno, pozn.prekl.). Miesto vína som našiel pelech niekoľkých túlavých psov. Cerili zuby a fakt som sa bál.

Endemitom ostrova Kréta sú pôvodné horské kozy Kri-kri zo špeciálnym červeno-hnedým zafarbením. Žijú iba v národnom parku Samaria, na ostrove Svätého Theodora a na Ostrove boha Dia (to je ten veľký ostrov naproti Heraklionu). Kri-kri je súčasťou mnohých vyobrazení, symbolov a predajných suvenýrov, bežne ale stretnete skôr normálnu kozu.

Najkrajšie sú samozrejme mačičky.